Názov: A Court Of Thorns and Roses
Autor/ka: Sarah J. Maas
Jazyk, v ktorom som knihu čítala: EN
Prvá veta: “The forest had become a labyrinth of snow and ice.”
Posledná veta: “Let's go home.”
Vydavateľstvo: BLOOMSBURY
O knihe:
Keď devätnásťročná lovkyňa Feyre zabije v lese vlka, na prah jej domu dorazí nebezpečný netvor, ktorý sa dožaduje odplaty. Feyre sa razom ocitá uprostred zákernej čarovnej krajiny, ktorú pozná len z rozprávok a legiend. Až tam zistí, že jej uchvatiteľ nie je žiadny netvor, ale príslušník rasy smrteľne nebezpečných a nesmrteľných férov, ktorí kedysi vládli celému svetu. A volá sa Tamlin. Na jeho panstve si postupne uvedomuje, že ľadová nevraživosť, ktorú k nemu pociťovala, sa premieňa na spaľujúcu vášeň, čo pohlcuje všetky klamstvá a výstrahy o prekrásnom, no nebezpečnom svete férov. Férsku krajinu však zahaľuje prastarý zlovestný tieň. Feyre musí objaviť spôsob, ako ho zastaviť... inak má na svedomí Tamlina a celú
férsku rasu.
Brázdením po GoodReads som "náhodou" narazila na tento vychvaľovaný bestseller, a tak som s veľkými nádejami siahla po originálnej kópií. Otvorením prvej stránky sa vo mne zmiešavali rôzne pocity - zvedavosť, napätie, vzrušenie,... Bohužiaľ, netrvalo dlho, a ako som sa dostala do stredu príbehu všetko to nadšenie razom opadlo. Situácie ma nebavili, zbytočné strany naviac ma privádzali do šialenstva. Čakala som veľa, no dostala som minimum...
Feyre, lovkyňa, ktorej jediným cieľom je uživiť rodinu a splatiť tak sľub, ktorý dala nebohej matke. Hlavná hrdinka si ma síce bohvieako nezískala, ale taktiež nemôžem povedať, že by mi liezla na nervy.
Tamlin. Na začiatku knihy som po ňom priam bažila. Jeho láskavá povaha, jeho neodolateľné úsmevy a dary, ktoré od neho dostávala (hlbšie sa už snáď do Feyrinej zadnice ani napchať nemohol) ma spočiatku bavili, no čo je veľa to je veľa. Možno bol obávaným bojovníkom, no ja som v ňom nevidela nič iné len cukríček a osinu v zadku.
Lucien. Konečne niekto normálny...
Rhysand. Autorka mu môže ďakovať za 2.5 hviezdy z 5, pretože bez neho by som knihu rovno zatvorila.
Príbeh hodnotím dobrým priemerom. Boli situácie kedy som sa zasmiala, no väčšinu času som len obracala očami a počítala strany do konca. Niečo tomu jednoducho chýbalo... Sto stránok pred záverom sa niečo konečne strhlo, no nebola šanca, aby to vyplnilo prázdnotu, ktorá ma príbehom sprevádzala.
Viem, že väčšina ľudí miluje túto sériu, a tak vám, samozrejme, nechcem ničiť ilúzie - teda dúfam, že budete patriť do drvivej väčšiny a nepocítite sklamanie, tak, ako ja.
Tak či onak, knižku si treba prečítať a zhodnotiť podľa seba :))
Hodnotenie: 2.5/5
