Názov v SK: Uvoľnení
Jazyk, v ktorom som knihu čítala: EN
Prvá veta: “There are places you can go," Ariana tells him, " and a guy as smart as you has a decent chance of surviving to eighteen.”
Posledná veta: “At last, he allows himself the wonderful luxury of hope.”
Anotácia:
Amerika v budúcnosti sa spamätáva z následkov vojny medzi dvoma stranami znepriatelenými pre rozdielne názory na ochranu života. Jej výsledkom je uzákonenie „uvoľnenia“, podľa ktorého deti medzi trinástym a osemnástym rokom možno poskytnúť na odobratie a následnú transplantáciu orgánov. Súhlas dávajú rodičia z rozličných dôvodov: dieťa je problematické, sirota v štátnom ústave, rozvedení manželia sa nevedia dohodnúť na výchove... Náboženskí fanatici poskytujú svojho desiateho potomka ako obeť Bohu, desiatok.
Niektorí „uvoľnení“ sa mlčky podriadia, iní sa nechcú len tak vzdať. Na ceste za prežitím sa náhodou stretnú traja mladí ľudia: búrlivák Connor, sirota Risa a spočiatku poddajný ľudský desiatok Lev. Ak sa im podarí dožiť osemnástky, nikto im neublíži, ibaže v pomätenom svete, ktorý si brúsi zuby na každý kúsok ich tela od rúk až po srdce, sa osemnáste narodeniny zdajú nekonečne vzdialené., boj o skutočnú ľudskú slobodu.
Za recenzný výtlačok by som sa chcela poďakovať internetovému kníhkupectvu Megaknihy.sk, kde obsiahly a kvalitný výber knižiek poteší nejedného knihomoľa. :) Ak máte záujem o Unwind či akúkoľvek inú knižku, stačí kliknúť na košík! :)
--------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
"In a perfect world everything would be either black or white, right or wrong, and everyone would know the difference. But this isn't a perfect world. The problem is people who think it is."
--------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
Ach jaj… Toto sa mi píše skutočne ťažko, vzhľadom na to, že som sa silou mocou snažila, aby sa mi knižka zapáčila - no i napriek tomu som bola opäť nesmierne sklamaná. Akoby som mala poslednou dobou šťastie len na knihy, ktoré mi nesadnú, ktoré nie sú mojou šálkou kávy.
Goodreads som prelistovala aspoň 10-krát, kým som bola plne rozhodnutá pre jej výber… a vlastne, čím to bolo, že ma oslovila? Nuž, prvým faktorom sú určite pozitívne recenzie, ktoré tam necháva takmer každý jeden čitateľ… Ako to tak vidím, tak opäť patrím do menšiny ľudí, ktorých príbeh nezaujal, naopak, priam ich odpudil. Druhým faktorom bola veľmi zaujímavá anotácia, ktorá sľubovala príbeh plný akcie, zápletok,.. Bohužiaľ, zo sľubovaného sa teda veľa nesplnilo.
Autorom Unwind je Neal Shusterman, tvorca obľúbeného príbehu Smrtky, ktorý sa v posledných rokoch vyšplhal medzi topku spisovateľov vďaka svojej originalite a skvelému štýlu písania. A hneď tu sa zastavím. Som si vedomá toho, že Uvoľnení sú jednou z jeho prvotín, ale aj napriek tomu nemám chuť dávať mu druhú šancu. Jednoducho nie. Jeho štýl písania je nudný, nudný a ešte raz nudný. Myslím si, že každý mi dá za pravdu ak poviem, že počas čítania by mal byť človek plne zamotaný v písmenkách a premietať si príbeh v hlave ako televíznu show… namiesto toho som však odpočítavala strany, ktoré mi ešte chýbali do konca.
Pikoška:
(šancu odo mňa dostal ešte pred prečítaním Unwind... no ani jeho oslavovaná Smrtka ma nezaujala, a tak rýchlo ako som ju začala, som aj skončila)
Ako som sa tak predierala dejom, premýšľala som, či bola Legenda od Marie Lu skutočne až takou zlou knihou, a ak skutočne bola, tak táto musí byť na mojej stupnici totálnym prepadákom.
Už dávno som nečítala niečo tak nezáživné, niečo, čo som chcela niekoľkokrát zatvoriť a už nikdy sa k tomu nevrátiť.
Tento nesmierne “zaujímavý” príbeh je písaný z pohľadov troch hlavných postáv… a niekoľkých vedľajších. Bolo to “trošku” chaotické, ale tak, túto knihu už skutočne nič zhoršiť nemohlo. Ako som spomínala vyššie.. štýl písania bol prakticky fádnejší než Nicole z Ružového Pantera. Bola to katastrofa.., na ktorú som si však postupom času zvykla, predsalen, som typom knihomoľa, ktorý knihu jednoducho dočítať musí, i keď ho nebaví.
Na začiaku sa stretávame so životom Connora, Risy a Leva, a veľmi rýcho zisťujeme, že ani jeden z nich to nemá ideálne. Napriek tomu mi nebola sympatická ani jedna z nich, ak teda nepočítam Haydena, ktorý síce medzi hlavných protagonistov nepatril, no i tak bol zaujímavejší, než tí, ktorí boli stredobodom pozornosti.
Už od prvej strany je príbeh veľmi rýchly. Táto skutočnosť je pre väčšinu čitateľov pozitívna, veľa z nich dokonca poznamenalo, že sa im príbeh ľahko čítal. Ak však ide o mňa, rýchly spád deja bol viac negatívom než pozitívom. Všetko sa dialo tak bleskovo, že človek si ani nestihol užiť dej, ktorý sa medzi riadkami odohrával… aspoň teda ja nie.
Angličtina bola prostá = vety sú stavané jednoducho, žiadne komplexné či nepochopiteľné spojenia - teda odporúčam čitateľom-začiatočníkom.
Čo sa týka samotného nápadu... nie je zlý. Má určitý potenciál, no mám pocit, že Neal sa s tým mohol vyhrať o niečo lepšie. Podobne ako Marie Lu, i Neal mal potrebu kombinovať randomné veci, ktoré spolu vytvorili akurát tak čitateľovu dezorientáciu než to sľubované "WOW". Celá knižka mi príde ako jedna veľká skladačka puzzle... dieliky však nanešťastie nepasujú.
--------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
“...One thing you learn when you've lived as long as I have-people aren't all good, and people aren't all bad. We move in and out of darkness and light all of our lives. Right now, I'm pleased to be in the light.”
--------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
POSTAVY
Connor
- 16-ročný výbušný chlapec, ktorého som nevedela
zaradiť. Raz bol sympatický, neskôr presný opak
Jeho správanie mi niekedy prišlo prehnane arogantné
Risa
- idealizovaná, dokonalá, inteligentná
zdala sa mi byť nesympatická svojou dokonalou mysľou, bezchybnosťou
Lev
- jeho postava mi takmer počas celej knihy liezla na nervy
jeho presvedčenia, jeho názory... jednoducho všetko okolo neho bolo postavené na hlavu
- na konci knihy sa však stáva jedným z mojich obľúbencov (akoby ich bolo veľa)
- je však jedinou postavou, ktorá sa počas
knihy mení, čo považujem za pozitívum
Roland
-typický záporák, ktorý nevie čo so sebou
- na konci knihy sa nad ním však, i napriek jeho zápornosti, zľutuje i sám čitateľ
Admiral
- veľmi zvláštna postava, ktorá mi do príbehu moc nesedela...
--------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
To sum up...
Nápad autora mal potenciál, no nedostatočne naplnený. Dej bol síce rýchly, ale veľmi nudný. Postavy jednotvárne a nesympatické.
Ale, aby som nebola len negatívna... na knihe sa mi predsa len niečo ako-tak páčilo - a to posledných 50 strán. Z 335 to však veľká výhra nie je...
2/5
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára